Čo je pre psa odmenou a ako ho motivovať?Prečo ma ten pes nepočúva, keď mám také voňavé maškrty? To je častá otázka neskúsených psích majiteľov. Nuž preto, že o túto odmenu nestojí. Pretože odmenu si pes určuje sám. Ako zistiť, o čo má záujem a čo všetko ho motivuje? Zmysel odmienZadarmo ani kura nehrabe. Aj my ľudia chodíme do práce preto, že za ňu dostaneme peniaze, pretože tie sú v danú chvíľu pre nás najzaujímavejšie. Dostávať výplatu v podobe piškótov by nás asi nebavilo. A presne o tom je aj motivovanie psov. Spôsob odmeny (motiváciu) vždy určuje pes. A môže sa pomerne dynamicky meniť v závislosti od situácie a nálady. Je potrebné nezaspávať na vavrínoch a kreatívne odmeny prispôsobovať požiadavkám psa. Jedine tak si získate jeho 200% pozornosť.  Čo je teda odmenou?Možností je naozaj veľa. Najčastejšie sú to u psov maškrty. Môžu to byť ale aj hračky, hra samotná (loptička zaujímavá nie je, ale preťahovanie áno), slovná pochvala, sociálna interakcia (s iným psom, poškrabanie od majiteľa) alebo tiež odmena prostredím – dovolím psovi ísť niečo ovoňať a preskúmať, keď ma poslúchne.  Odmeny podľa prostrediaAk ide o tréning v náročnejšom prostredí, môžu sa odmeny líšiť podľa toho, v akom je pes rozpoložení. Na cvičisku medzi neznámymi psami sa nemusí váš pes cítiť tak iste, aby sa s radosťou zahryzol do preťahovacej hračky, ako to za odmenu robievate doma. Mäkké maškrty môžu byť žiadanejšie pred tvrdými, pretože ich rýchlejšie zje a nemusí byť v strehu, kto mu ich príde ukradnúť…A ak je niekde v blízkosti hárajúca fena, bude jedinou odmenou pre vášho samca to, že za ňou pobeží a na všetko ostatné sa vám vykašle. Ako vybrať správne maškrty?Ak váš pes bez problémov reaguje na maškrty, máte z polovice vyhrané. Lenže, aké vybrať? Zohľadniť by ste mali zdravotné požiadavky vášho parťáka (vek, diéty). A tiež preskúmať zloženie tých komerčne vyrábaných. Či tam nie je príliš veľa tukov, sacharidov a ďalšieho. Ďalej je dôležitým aspektom veľkosť maškrty. Pre čivavu 2 cm guľôčky asi nebudú ideálnou odmenou. Dôležité je aj to, akým štýlom kŕmite – barfári preferujú sušené maškrty alebo surové/varené kúsky, pred extrudovanými. Stále viac psíčkarov si v dnešnej dobe maškrty pečie doma samo v rúre – jednoducho rozmixujú mäso a to najlepšie, čo psovi chcú pridať (vitamíny, semienka, oleje, ovocie…) a upečú to na plechu ako tenký plát, ktorý si potom ľubovoľne rozkrájajú na kúsočky. Tip: Pozor! Maškrty by nemali obsahovať farbivá, konzervanty, ani soli. Venujte pozornosť zloženiu tiež ak zviera trpí nejakou alergiou.  Super jackpotPri práci so psom budete tiež často potrebovať super jackpot, veľkú odmenu za naozaj dobre odvedený výkon alebo jednoducho bonus na záver tréningu. Hodí sa napríklad pri trénovaní niekoľkých cvikov v rade alebo keď učíte nejaký obzvlášť náročný povel (sebakontrolu pri tréningu s druhým psom, nehonenie zveri, a pod.). V takom prípade sa výnimočne nebojte siahnuť napríklad po kúsku tvrdého syra, varených kuracích srdiečkach alebo extra radostnom poškrabaní a maznaní. Držte sa ale pravidla, že odmena je chuťovka, ktorá nemá psí pozornosť na 10 minút odlákať úplne inam (ako napríklad žuvacia kosť). Rebríček obľúbenosti a maškrtovníkOdporúčame postupným predkladaním rôznych maškŕt spísať si napríklad na papier, po čom túži váš parťák najviac a čo si dá skôr rád a čo nerád. Môže sa vám to hodiť v situáciách, keď budete naozaj potrebovať, aby poslúchol. A ku všetkým tým dobrotám budete určite potrebovať aj správny maškrtovník, ktorý bude ladiť s vaším psím parťákom! 2 je málo, 3 je veľaPočas tréningu a odmeňovania (napríklad aj keď odchádzate z domu a zanecháte psovi dobrotami naplnenú interaktívnu hračku) by ste mali vždy zohľadňovať množstvo v celkovej kŕmnej dávke. Čím viac maškŕt, tým menšia porcia do misky. Inak si zadovážite u psa obezitu, cukrovku, vysoký cholesterol, kĺbové problémy a tráviace ťažkosti. Takže budete mať možno perfektne vycvičeného parťáka, ale s tučným účtom za veterinu. Odmena, ktorú nechceteV mnohých situáciách sa pes odmení vlastne sám, aj keď to práve nechcete. Keď už je pre neho tréning náročný a on jednoducho odíde – práve sa odmenil tým, po čom v danú chvíľu najviac túžil, teda slobodou (uvoľnenie z pozície je často najjednoduchšou odmenou, ktorú mu môžete ponúknuť).  Pozor na negatívne odmenyOdmenou môže byť aj vaša pozornosť, keď robí niečo, čo nechcete. Šteká ako pomätený, nadávate mu za to, že po vás skáče, že niečo rozkúsal/roztiahol, keď prídete z práce domov. Tomu sa hovorí negatívna odmena a pes tieto veci bude opakovať tak dlho, kým mu za to budete venovať pozornosť. Negatívna odmena mu pomáha dosiahnuť to, čo chce. Preto si vytvára „zlozvyky“, ktoré sa ťažko odnaučujú – pretože za ne dostáva vašu pozornosť, ktorá mu tak chýba. Práca s problémovými psamiPre psa, ktorý má z niečoho strach (napríklad pes za plotom) môže byť v tú chvíľu odmenou uvoľnenie nepríjemnej situácie. Napríklad povolením vodítka. Buďte kreatívni a premýšľajte o odmene (alebo o tom, čo by práve radšej chcel) v každej sekunde práce s ním. Sledujte jeho reč tela a pes urobí, čo vám na očiach uvidí.  Čo ste o odmenách nevedeliVäčšina majiteľov si myslí, že pes vníma ako odmenu pohladenie po hlave. Väčšine psov je to ale skôr nepríjemné. Ak psa takto odmeňujete po privolaní, do budúcna sa najskôr bude zastavovať asi pol metra od vás, aby sa tejto odmene-neodmene vyhol. Väčšina bull plemien je tiež nadšených, keď môže bežať za inými ľuďmi a vlastných majiteľov nepočúva – pretože je pre nich najväčšou odmenou sociálna interakcia s človekom a je im jedno, či je to ich pán alebo cudzí človek. Pozor na luring! Alebo navádzanie, pre veľa psov v mnohých situáciách nie je „utekajúca odmena“ odmenou. Odmeny z povinnostiPsi sú jedni z mála tvorov, ktorí pracujú často aj za odmeny, o ktoré nestoja. Pretože svojich ľudí milujú a pretože občas príde lepšia odmena. Stáva sa potom, že pes, ktorý skvele poslúchal a bol dokonale vycvičený je zrazu „lenivý“ a vôbec sa mu nechce, povely mu hrozne trvajú. Môže to byť preto, že si maškrty berie skôr z povinnosti. Viac mu ide o radosť, ktorú vám robí, ale už si zvykol, že mu ju neprejavujete inak, než piškótom, nastrčeným pred nos. Zjedenie odmeny veľa psov považuje tiež za splnenie povelu, nie za odmenu. Rada na záverMaškrty, aj ostatné odmeny, počas tréningu obmieňajte. Pre psa tak budú neustále zaujímavé, nikto nechce celý život prehĺtať za dobre odvedenú prácu rovnaký kúsok piškótu. A dobre svojho psa sledujte. Tréning je neustály dialóg medzi vami a dobrý majiteľ svojmu psovi načúva.

Ako si vybrať plemeno?Aký pán, taký pes. Lenže ako si vybrať toho pravého psa, ktorý k vám presne zapadne? A kde ho vlastne zohnať? Poradíme ideálne plemeno psa pre začiatočníkov aj na čo si dať pri samotnej kúpe pozor. Genetika ovplyvní len niečoNiekedy proste otvoríte atlas psov. Niekedy stretnete životnú psí lásku v parku a niekedy dlho hľadáte a nemôžete sa rozhodnúť. Hneď na úvod je potrebné poznamenať, že každé plemeno má síce určité povahové predispozície, ale veľkú časť toho, aký pes bude, tvorí výchova a výcvik, ktorý mu dáte. Aj z bernského salašníckeho psa môže byť skvelý obranár a strážca. A alebo z yorkšíra športovec, pre ktorého budete potrebovať množstvo hračiek.  Musíte vedieť, čo chceteNajprv si musíte uvedomiť, čo od psa očakávate a chcete. Kľudne si to spíšte na papier. Chcete chodiť na hory? Alebo hľadáte parťáka na gauč, ktorý vydrží dlhé hodiny doma sám? Možno túžite vo svojom živote niečo zmeniť a začať sa viac hýbať, takže máte chuť vyskúšať nejaký psí šport. Je dôležité si uvedomiť, či chcete parťáka do rodiny s deťmi (a či chcete šteňa k malému dieťaťu alebo už sú deti väčšie), aké máte skúsenosti a časové možnosti. Ak pracujete viac ako 10h denne, asi nebudete mať úplne chuť rozčesávať niekoľko hodín týždenne srsť plemena náročného na údržbu… Ideálny pes pre začiatočníkovExistujú plemená, ktoré sú natoľko ľudomilné a chápavé, že sú vhodné aj pre psíčkarov s minimom skúseností. Patrí medzi ne napríklad zlatý retríver, kavalier king charles španiel, yorkshirský teriér, pudel (aj keď ten vyžaduje pravidelnú údržbu srsti) alebo bišónik. Podľa posledných výskumov menší psi majú lepšie cvičiteľný mozog, ak sa chcete vrhnúť na výcvik a tréning. Väčšie plemená sú ale vyrovnanejšej povahy. Pár tipov o plemenáchVšeobecne sa dá povedať, že ovčiarske plemená milujú prácu a potrebujú zamestnať hlavu. Rovnako ako najinteligentnejšie kolie, s ktorými je dôležité sa niečomu venovať (napríklad paseniu oviec), aby neskúšali vymýšľať hlúposti. Lovecké plemená (vrátane obľúbeného výmarského stavača) nie sú šťastné zatvorené x hodín doma a keď už sú vonku, často ich ich prirodzený lovecký pud núti naháňať, čo sa dá. Posledné výskumy ukazujú, že všetci príslušníci teriérov sú jednak tvrdohlaví a tvrdohlaví, jednak viac podozrievaví voči ľuďom a nemusia im dôverovať stopercentne, ako iné plemená. Bull psiMedzi teriéry patrí aj americký stafordšírsky teriér a stafordšírsky bulteriér. Tí sú síce šľachtení pre bezmedznú lásku k ľuďom, často to ale znamená, že nie sú tak priateľskí k ostatným psom alebo potenciálnym „narušiteľom svorky“, takže je s nimi potrebné vedieť pracovať na socializácii a komunikácii medzi psami (aby ste nemali problém prejsť okolo plotu so susedovým psom). Z tohto dôvodu je nutná väčšia sebadisciplína a dôslednosť. Tip: Ak hľadáte na začiatok skvelý pamlskovník, pozrite si ten náš. Okrem krásneho dizajnu je jeho predné vrecko nepresiakavé a skvele sedí na tele, takže z neho pamlsky nevypadávajú. Len pre skúsenýchMnoholetí chovatelia potvrdzujú, že niektoré plemená nie sú pre neskúsených psíčkarov vôbec vhodné. Ako napríklad saarloosov vlčiak alebo československý vlčiak, rotvajler, kavkazan, cane corso alebo akita inu. Sú to plemená s veľmi špecifickými genetickými predpokladmi a zložitou povahou, takže vyžadujú od majiteľov veľkú mieru empatie a ochoty s nimi nejako pracovať. Ak vás lákajú práve tieto plemená, skúste si o nich najprv porozprávať s ich chovateľmi. Veľkosť psa hrá rolu Pořizujete si prvého psa a nemáte predstavu nad rozpočtom?Nevadí! Poďme si povedať koľko aký psík môže stáť. Ak zvolíte malé plemeno, je jasné, že zaplatíte za jedlo a pamlsky menej než za bernardína. To isté platí aj napríklad u vodítok a iných popruhov. Samozrejme čím menej materiálu, tým menšia cena.  Teraz to poďme vziať z hľadiska zdravia. Ak volíme väčšieho psa, môže tu nastať problém s kostrou. Predsa len nosiť na nožičkách toľko kíl nie je sranda. Ak nastanú problémy, môžeme na veterinárnej klinike nejaké tie stovky nechať. Niektorí drobci môžu byť zase prešľachtení a musia používať rôzne doplnky stravy. Ako u väčšiny, každé má svoje pre aj proti. Voľte preto podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.  Pes s pp verzus pes bez "papierov"Nech už sa rozhodnete pre akékoľvek plemeno, skúste si najprv nájsť chovateľské stanice na Slovensku a kontaktovať ich. Porozprávajte sa s nimi o plemene. Poradia vám oveľa viac, než kdejaká encyklopédia. Psi s PP, čiže papierom pôvodu, spĺňajú genetické predpoklady povahovo aj fyzicky. Sú uchovnení. Sú pravými príslušníkmi svojho plemena. Ak si kúpite psa bez PP, nemáte istotu plemenných predpokladov ani zdravotných predispozícií. Pes bez papierov je pes vždy vnímaný ako „kríženec“, a to aj napriek tomu, že majiteľ tvrdí, že rodičia šteňaťa boli s PP. Majiteľ si ale buď nedal tú prácu psa uchovniť (a porušuje jeho množením zmluvné podmienky a podmienky klubu) alebo jeho pes má nejakú povahovú či genetickú vadu, ktorá znemožňuje pustiť ho do chovu a ďalej svoje gény šíriť v mene plemena. Množiarne?Na dopyt „lacných plemien“ reagujú najčastejšie množiarne. Produkujú kvantá šteniat v nevhodných podmienkach, ktoré potom predávajú ako konkrétne plemeno za málo peňazí. Bohužiaľ sú stále ľudia, ktorí takéto šteniatka kupujú. Preberajú ich od chovateľa na benzínkach, nevidia vôbec rodičov šteňaťa, netrápi ich, že ich pes nemá PP a sú radi, že majú svoje vysnívané plemeno. Už ale nevidia, že práve finančne podporili držanie psov v malých klietkach s nevyhovujúcou hygienou, kde sučky obvykle rodia ako na bežiacom páse až do úplného vyčerpania. Pre maximálny zisk majiteľov. Takéto šteňa vás bude v drvivej väčšine prípadov na veterinárnej klinike stáť oveľa viac, než pravé šteňa plemena s papierom pôvodu. A dosť často z krysaříka nakoniec vyrastie dobrman. Pomôžte opustenýmAk už nechcete psa s PP, zájdite radšej do útulku, kde čakajú tisíce opustených „krížencov“, ktorí dokážu svojou vďačnosťou predčiť mnohé ľudské očakávania. Zamestnanci útulku svoje zverence väčšinou dobre poznajú a vedia vám poradiť, aký pes sa k vášmu životnému štýlu hodí. Nech už sa rozhodnete pre akéhokoľvek nového parťáka, ak sú pre vás začiatky zložitejšie, neváhajte požiadať o pomoc najbližšieho psieho trénera vo vašom okolí. Niekedy stačí len málo, aby sa váš spoločný život so psíkom o sto percent zlepšil, preto je lepšie, zveriť sa do rúk odborníka. Nakoniec sa tak aj z vás stanú odborníci na psí tréning a povahu a budete si môcť trúfnuť na tie zložitejšie plemená.Tip: Väčšinu základnej výbavy pre štvornohého člena rodiny nájdete bez problémov u nás ;) 

Typy obojkov a ich výhody Medzi najzákladnejšie vybavenie pre psíkov patria obojky. Vedeli ste, že existujú rôzne druhy a pre každého chlpáča je vhodný iný? V našom článku vám predstavíme, aké nájdete u nás na 4dox a v čom sú nenahraditeľné. V ponuke máme celkom 4 typy. Klasický obojok Prvým a zároveň najobľúbenejším druhom obojku je klasický. Hodí sa takmer pre všetky plemená, menej vhodný je pre psy, ktoré majú obvod krku rovnako veľký ako obvod hlavy. Môžu ho tak ľahko vyzliecť. Pre takýchto parťákov je bezpečnejší obojok polostahovací.  Klasický obojok sa ľahko rozopína a zapína vďaka pevnej plastovej spone s vysokým obsahom živice. Spona vydrží aj vo veľkej zime, dokonca aj v -20 °C. Krúžky, ktoré na ne používame, sú nerezové. Takýto krúžok sa nevytiahne, ani nepraskne. Obojok na krk psa ľahko nastavíte pomocou plastovej posuvky, uťahujte vždy tak, aby ste pod neho mohli voľne vsunúť 1 až 2 prsty (podľa veľkosti plemena). Ponúkame tiež sponu a posuvku z kovu pre tých, ktorí z akéhokoľvek dôvodu nechcú plast.  Polostahovací obojok Ďalším typom je obojok polostahovací. Je vhodný pre plaché psíky a pre psy, čo majú hlavu a krk s rovnakým obvodom. Tí by si klasický obojok mohli ľahko stiahnuť. Nebojte, vďaka dôvtipnému strihu obojok parťáka neškrtí. Je veľmi bezpečný. Pretiahne sa cez hlavu a klasicky sa pripne na vodítko. Na krku môžete opäť veľkosť nastaviť pomocou posuvky. Posuvku na tento obojok odporúčame určite pre mladšie psíky/šteniatka alebo pre psy, ktoré výrazne menia srsť či kondíciu. Uzavretý obojok  Ďalej u nás nájdete obojok uzavretý. Nemá sponu, čo je jeho veľká výhoda. Je veľmi pevný a bezpečný. Nevýhodou je o trochu horšia manipulácia. Na krk sa navlieka tak, že sa čo najviac povolí, nasadí a znovu utiahne. Je vhodný na trvalé nosenie, pretože neustále nasadzovanie a sťahovanie je časovo náročnejšie. Ideálny je aj pre strážne psy alebo psy vykonávajúce službu. Obojok pre lovecké psy Posledným typom je obojok pre lovecké psy. Je vhodný pre psy s ukončeným rastom. Medzi jeho konce je všitá pevná, pružná guma. Na koncoch obojku sú 2 krúžky, na ktoré sa zapína vodítko. Zmyslom je ľahké stiahnutie pre prípad, že zaň pes v lese niekde uviazne. Nie je možné ho ušiť s posuvkou, takže sa nedá povoliť. Je teda vhodný pre dospelé psy. Ideálny pre lovecké psy, psy pracujúce v lese alebo záchranné (záchranárske) psy. Na VŠETKY NAŠE OBOJKY vám na želanie vyšijeme meno, tel. číslo a symboly, napríklad labky. Aby bol chlpáč viditeľný v šere aj v zime, možno na všetky typy obojkov prišiť reflexnú lemovku, ktorá odráža svetlo až do vzdialenosti 200m.  Univerzálny štítok Ak nechcete meno a telefónne číslo vyšiť na obojok, môžeme ponúknuť praktický štítok. Ten ľahko s pomocou suchého zipsu zapnete na čokoľvek, čo nosí váš štvornohý parťák (obojok, postroj). Vďaka tomu máte psíka bezpečne označeného a nestratí sa.  Prečo obojok od 4dox? → Šijeme pomocou plochých, bezpečnostných švov, ktoré sa skladajú z niekoľkých stehov. Ak porušíte akýkoľvek jeden alebo aj niekoľko desiatok stehov, obojok sa nikdy nerozpára a zostane pevný. → Používame iba spoľahlivé komponenty a krúžky. Nezhrdzavejú, nevytiahnu sa a ani neprasknú. Zostanú psíkovi celý život. → Vyšijeme na obojok meno chlpáča, a predovšetkým telefónne číslo. To zabezpečí, že keď sa stratí, má šancu sa čo najskôr dostať k vám späť domov.   → Popruhy sú českej výroby, testované na ťah a trh.

Zaobstarávame si nového psa Uvažujete o novom členovi domácnosti? Možno máte doma staršieho psieho parťáka a radi by ste mu zaobstarali kamaráta. Máme pre vás tipy na to, čo teraz letí, čo zaobstarať na začiatok, čo vám uľahčí prvé dni a na čo nezabudnúť. Či už ide o šteniatko alebo o dospelého chlpáča. Mať čo jesťZákladom výbavy je miska na vodu a krmivo, primeraná veľkosti šteniatka. Môže vám stačiť obyčajná plastová, do budúcnosti je ale určite lepšia nerezová, ideálne so stojanom proti posúvaniu. Väčšina psov totiž inak s miskou obíde celú miestnosť, než ju vylížu k vlastnej spokojnosti. Pre dospelé väčšie psy je potom praktická miska na podstavci, ktorá je umiestnená vyššie nad zemou (primerane k výške psa). Na vodu sa odporúča miska keramická, pretože z kovovej misky sa do vody uvoľňujú ióny, ktoré môžu meniť chuť a vlastnosti vody. Nezabudnite si zaobstarať aj misky na cestovanie, ktoré sú skladné a veľmi praktické. Budú sa vám hodiť. Mať kde spaťĎalším nevyhnutným bodom je pohodlný pelech. Dobre si vopred premyslite, kam ho umiestnite. Pre nového prichádzajúceho psa by mal poskytovať pocit bezpečia a kľud. Takže by nemal byť uprostred všetkého diania, nie pri kúrení ani v prievane a zároveň by nemal byť v zastrčenom tmavom kúte. Niektorí psi sú viac vystresovaní a ocenia pelech v tvare búdy, kam sa schovajú celí (obzvlášť, ak máte doma ďalšie psy alebo malé deti). Pelech by mal byť dobre vyprateľný a veľký tak, aby sa do neho pes vošiel na dĺžku aj keď sa v leže pohodlne natiahne. Kľudne zaobstarajte pelechy dva a rozmiestnite ich rôzne po byte. Napríklad jeden k posteli a jeden do obývačky. A to aj v prípade, že chcete, aby váš parťák spal s vami v posteli. Aj tak ocení vlastný pelech, kam si vlezie, keď bude chcieť kľud. Vy ho oceníte napríklad pri cestovaní, keď bude mať chlpáč jasno v tom, kde je jeho miesto. Začíname s vodítkomMalé šteniatko na vodítko zvyčajne ešte nebýva úplne dobre zvyknuté. Odporúčame rozhodne na začiatok nevodit psíka na naťahovacom flexi vodítku – vďaka samonavíjacej vlastnosti si pes neuvedomí, kedy ťahá a naučíte ho do budúcna krásne ťahať. Na skúmanie sveta je skvelé dlhšie vodítko, na ktorom má psík väčšiu slobodu, ale nestratíte nad ním kontrolu (ideálne stopovačka). Pre naučených chlpáčov je potom skvelé prepinacie vodítko, ktoré ľahko prispôsobíte situácii – na kratšiu vzdialenosť pri nohe do ruchu veľkomesta, pre prípad potreby možno prenastaviť na rôznu dĺžku (2m alebo 3m). S vodítkom nikdy necukajte! Pes si negatívny zážitok cuknutia spojí s vodítkom a do budúcna bude tuhnúť stresom, kedykoľvek ho na vodítko pripnete. Zničíte si u neho dôveru a naučíte ho „pred vodítkom“ ťahať preč do bezpečia. Obojok alebo postroj?Pre úplne malé šteniatka je ideálny obojok vhodnej veľkosti. Akonáhle trochu podrastie, zaobstarajte parťákovi radšej postroj, ktorý je šetrnejší k jeho krčnej chrbtici. Správne zvolený postroj psovi neškodí a neprekáža vo vývoji. Nesmie mu ale obmedzovať pohyb lopatiek alebo mu stláčať dýchaciu trubicu. Najlepšie je, keď je pes zvyknutý na obojok aj postroj a vie pekne chodiť na oboch. Hračky a hryzenieTak ako ľudia, aj šteniatka menia mliečny chrup za trvalý. Toto obdobie (medzi 4. a 7. mesiacom) zvyčajne sprevádza intenzívna túžba niečo hrýzť. Skvelé sú preto hračky pre šteniatka, ktoré im poskytnú úľavu. Pozor, kým nenarastie pevný, trvalý chrup, so šteniatkom sa pri hre preťahujte radšej len veľmi jemne a opatrne.  Pravidelný režim je dôležitýPsi potrebujú pravidelný režim. Istota, že sa vstáva v rovnakom čase, najprv sa ide von, potom raňajky (alebo naopak), potom ide pán preč. Príde, robí rovnaké veci a vnáša do dňa poriadok, to je pre psa nesmierne upokojujúce. Pomáha to dospelým aj šteniatkam. Po príchode domov rovno začnite vybraný poriadok prevádzkovať. S malým šteniatkom choďte von najprv aj v noci, aby naozaj pochopilo venčenie vonku a všetky ostatné úkony opakujte so železnou pravidelnosťou. Malé šteniatko potrebuje spravidla kŕmiť 4-5x denne. Berte ho pravidelne na prechádzky, hrajte sa v rovnakom čase. Uvidíte, že si u vás rýchlo zvykne. Nezabúdajte už od prvého dňa šteniatko zvykať postupne na samotu. Chvíle o samote pozvoľna predlžujte, po minútach. Predídete tak pálčivému problému väčšiny psíčkarov – separačnej úzkosti, ktorá keď vznikne, ťažko sa odbúrava. Zbaviť psa separačnej úzkosti je často beh na niekoľko mesiacov aj rokov.

Letní parazity u psa  Parazity v leteKliešte útočia naplno. Skoro sa zdá, že na vás pri prechádzke vyskakujú z trávy a aj cez kvalitné antiparazitiká často očesávate zo svojich psov kŕdle čiernych bodiek po návrate domov. Premýšľate, či nezvoliť iný prípravok? A čo tí ostatní parazity, ktorí v lete na vášho psa číhajú? Kliešte vedúSamozrejme sú kliešte témou číslo jedna. Číhajú v tráve, až pôjde okolo teplokrvný živočích, aby sa napili krvi a preniesli desivé choroby na ľudí aj na psy. Jedine po napití je totiž samica schopná naklásť až 4000 vajíčok. Z nich sa vyliahnu larvy, ktoré sa tiež prisávajú na teplokrvné živočíchy, ale sú tak malé, že si ich väčšinou nevšimnete. Nasledujú nymfy, ktoré rovnako sajú krv väčších cicavcov. Tie sa potom premenia na dospelé kliešte. Celý tento proces trvá až 3 roky. U nás sa najhojnejšie vyskytuje kliešť obyčajný. Miluje vlhké a teplé počasie a vylezie najvyššie do 1 metra. Na hlavu zo stromu vám rozhodne nespadne. Hovorí sa, že vo veľmi krátko kosenom trávniku sa necíti dobre. Skutočne sa v ňom vyskytujú len sporadicky, pretože nemajú šancu sa tak nízko prichytiť na nejakého väčšieho cicavca. A ak máte pocit, že kliešte len prenášajú choroby a nie sú ničím užitočné, potom je treba dodať, že sa nimi živia napríklad sliepky. Bodkovaný kliešťNa tému kliešťov je potrebné spomenúť ešte pijaka lužného. Možno ste ho už na svojom parťákovi našli. Vyzerá skoro rovnako ako ostatní, ale je výrazne väčší a na zadočku môžete rozpoznať jemné, čierne bodkovanie. V SR je čoraz rozšírenejší a prenáša obávanú babeziózu – drobného parazita, ktorý napadá červené krvinky a prejavuje sa slabosťou, horúčkou alebo zvracaním psa, zvyčajne za sprievodu s tmavou močou. Vo väčšine prípadov končí nakazenie smrťou psa (ak ihneď nenavštívite veterinára). KomáreMožno až vo chvíli, keď sa chystáte vyraziť na dovolenku do zahraničia so svojím psom, narazíte na tému komárov a ako sa im brániť. U nás komáre síce tiež občas sajú krv psov, ale nie je to nijako závažným problémom. V zahraničí môžu komáre prenášať obávané srdcové červy, ktoré môžu vášho parťáka stáť dokonca život. Preto je dobré pred odchodom do zahraničia s veterinárom prebrať vhodné antiparazitiká, podať ich včas aj po návrate a vybaviť sa dobrým repelentom. Kloše a repelentKloš jelení je nepríjemný škodca, o ktorom sa skoro nehovorí. To preto, že málokto vie, ako sa tento drobný živočích volá. Pritom skoro každý už videl „ako kliešť vyzerajúceho, lietajúceho, otravného hmyza“. Skutočne sa podobá kliešťu s krídlami. Tie mu ale po prisatí odpadnú. A štípe naozaj rád a veľmi nepríjemne. Väčšina psov sa zúrivo vykusuje, často až do krvi. Štípanec kloša svrbí veľmi a dlho. A niektorí psi naň dokonca majú alergické reakcie. Lenže ubrániť sa mu je zložité. Väčšina výrobcov repelentov na kloše nemyslí alebo na ne nefungujú. Alebo pánček repelenty u chlpatého vôbec nepoužíva, keď sa chystajú ísť do lesa. Nezostáva, než si zaobstarať naozaj kvalitný repelent a používať ho naozaj často. Octomilky škodia očiamLen málokto počul o spojitosti s ochorením očí, pritom octomilky má doma každý druhý. Špeciálny druh octomiliek, ktoré stretnete najčastejšie v lese a živia sa slzami, môže prenášať nebezpečné parazity. Sú nimi drobné hlístice thelasia, ktoré žijú pod tretím viečkom a spôsobujú zápaly spojiviek, svrbenie, výtoky z oka, podráždenie rohovky. V prípade, že má váš maznáčik problémy s okom, navštívte neodkladne veterinára, ktorý parazita prípadne mechanicky odstráni. Thelasia sa totiž môže rovnako tak rozšíriť na všetkých psov v domácnosti, na mačky aj ľudí. Vši a tí druhíOkolo ňufáka a uší môžete občas nájsť tiež vši alebo zákožky svrabové (tie prenášajú často aj túlavé mačky), ktoré spôsobujú svrbenie, hlavne okolo a vnútri uší. S neskorým letom sa objavujú tiež sametky jesenné, vyzerajúce ako drobné oranžové bodky. Všetci títo parazity spôsobujú silné svrbenie alebo dokonca kožné ochorenia. Ak na svojom štvornohom parťákovi objavíte niektorého z týchto parazitov, neváhajte požiadať o radu veterinára skôr, než bude neskoro. Je celkom možné, že vami zvolené antiparazitikum bude po celú sezónu fungovať na kliešte a blchy, to ale zďaleka nie je všetko. Myslite na kvalitné repelenty pre psy.    

Psy a voda – letné riziká Slnko. Konečne je ho až príliš. Psíčkari sú trochu znepokojení, či ich parťákov nepália labky. Starší psi v tom teple prejdú polovicu obvyklej prechádzky. Kto by im nedoprial ochladenie vo vode? Na čo si dať pozor, aby ste svojmu psovi neublížili alebo ho dokonca neohrozili na živote? Kúpanie v prírodeJe asi najobľúbenejšou kratochvíľou pánov aj ich psov. Vyraziť sa niekam prejsť a potom sa ochladiť v studenej rieke alebo priezračnom jazere. Nepodceňujte výber vody. Často sa v nej vyskytujú sinice a baktérie, vďaka ktorým sa u parťáka rozvinú kožné problémy, plesne a dermatitídy. Tých môže byť naozaj ťažké sa zbaviť a liečba je časovo aj finančne náročná. Než do vody vojdete, dôkladne tiež preskúmajte jej dno (ak je na dosah), či na ňom nečíhajú ostré kamene, o ktoré si chlpáč môže poraniť labky. Tip: Vankúšiky na labkách vedia naozaj veľmi krvácať. K vode si radšej berte so sebou dezinfekciu a pružný obväz tzv. koban, nikdy neviete, čo sa môže stať. V takom prípade sa nestratí ani topánka, ktorá labku ochráni. Pretože určite budete potrebovať dôjsť úspešne domov. Vodné hryZáhrada a hadica je najlepšia zábava pre mnohých majiteľov hyperaktívnych borderiek alebo bull plemien. Chytať vodu a skákať v odleskoch jemnej dúhy dokážu tieto plemená (a aj mnoho iných) naozaj dlho. Problém číha v tom, keď sa v zápale hry nalokajú vody až príliš. Nepoznajú, kedy majú dosť. Proste sa dobre bavia. Potom ale môžu začať byť malátni, unavení, dezorientovaní, môžu zvracať, krútiť sa v kŕči. To sú jasné príznaky nastupujúcej intoxikácie vodou. Nie je čas strácať dôležité sekundy, okamžite vyrazte k veterinárovi. Nadmiera vody v organizme totiž mení tlak v bunkách a môže dôjsť k opuchu mozgu, ktorý býva smrteľný. Radšej sa snažte nič nepreháňať a prívod vody včas vypnúť. Ako rýchla pomoc, než dorazíte k veterinárovi, môže fungovať doplnenie elektrolytov (napr. Nutrisal v troche vody), kedy sa začne upravovať tlak v bunkách späť. Tip: Ak chcete dopriať psovi bazén, kúpte mu radšej vlastný, psí. U ľudských klasických bazénov si chlpáča dobre strážte, väčšinou z nich nevedia totiž odísť a nakoniec sa môžu utopiť vyčerpaním! Nenechávajte preto psa pri bazéne osamote a bez dozoru. A čo pri mori?Niektorí psi majú to šťastie, že sa za život pozrú so svojím pánom aj k moru. Morská voda vie byť pre ľudí liečivá, pre psov už o niečo menej. Ak sa jej veľa napijú, môže to znamenať tráviace problémy, zvracanie a hnačku. Zvyšky soli tiež nerobia dobrotu v kožuchu a po kúpeli v mori je dobré parťákovi dopriať opláchnutie sladkou vodou, aby jeho koža netrpela. Ako spoznať prehriatieKeď je slnko príliš, ľahko sa psí organizmus začne prehrievať. Najmä v dopravných prostriedkoch, kde teplota rýchlejšie stúpa na neúnosnú mieru. Je to spôsobené aj tým, že pes nemá klasické potné žľazy a nevie sa potiť, teda ochladzovať odparovaním vody. Jeho jedinou možnosťou je ochladzovať sa vdýchnutím vzduchu cez vlhký jazyk. Akonáhle vonkajšia teplota stúpne nad 25°C, nestačí už im k ochladzovaniu to. Pes začne dýchať ťažko, má suchý a teplý ňufák, sklenený pohľad, začervenané oči, je  apatický. V takú chvíľu je dôležité čo najskôr umiestniť psa do tieňa a ochladzovať ho od labiek. Ideálne je priložiť navlhčený uterák. Náhlym poliatím studenou vodou mu spôsobíte šok, ktorý všetko len zhorší! Pomôže tiež niečím psa ovievať a ponúknuť mu následne vodu na pitie. Potom čo najskôr vyhľadajte pomoc veterinára. Psí plavecSú psi, ktorí vodu milujú, a potom sú tí, ktorí sa boja opustiť bezpečie dna. V oboch prípadoch by ste mali parťákovi zaobstarať plávaciu vestu, pohodlnú a bezpečnú. Plávanie totiž spotrebuje veľké množstvo energie a kto nie je trénovaný vodomil, môžu mu ľahko uprostred jazera dôjsť sily. Neriskujte. S plávacou vestou sa nakoniec bezstarostne naučia plávať aj psi, ktorí sa vody boja. Ako ešte psa ochladiť?Okrem blahodarnej vody poskytne parťákovi ochladenie aj napríklad chladivá podložka. Tú ale nikdy nedávajte do kenelky alebo malých priestorov. Pes musí mať možnosť voľby, či si chce ľahnúť a ochladiť sa alebo chce byť mimo podložky. V rozohriatej domácnosti niekedy pomáha prehodiť tiež vlhký uterák cez ventilátor alebo môžete skúsiť mrazené psie lízacie podložky. Hlavné je horúčavy v zdraví prečkať. S vodou nie je radno sa zahrávať a veľmi ľahko sa to môže zvrtnúť. Užite si všetko s mierou, aby ste si leto mohli vychutnávať v pokoji bok po boku a bez starostí.   

Dovolenka so psomSpoločné zážitky s parťákom sú na nezaplatenie. Ak sa chystáte na dovolenku so psom alebo rovno celou psou svorkou, dajte si pozor na to, na čo si dať v zahraničí pozor. Poradíme tiež, na čo nezabudnúť. Cestovanie po SlovenskuAk plánujete výlet pekne po slovensky, je tu plno „dogfriendly“ miest. Či už vás lákajú hory alebo kúty veľkomiest. Najaktuálnejší zoznam hotelov a priateľských lokalít vám poradia nadšenci v skupinách o cestovaní so psom na sociálnych sieťach. Vždy sa ešte vopred uistite pri samotnej rezervácii pobytu, že ubytujú aj psa a za koľko. Pôjdete vlakom? Dobre preskúmajte, ktorý dopravca prepravuje psy. Niektorí totiž nepovoľujú väčších štvornohých parťákov a rotvajlera do tašky rozhodne nedáte. Vždy by ste mali mať pre psa vhodný náhubok, v ktorom sa bude cítiť počas cesty pohodlne (rozhodne nie fixačný náhubok!). Do vlaku sa hodí aj deka alebo napríklad vankúš do prepravky (alebo priamo prepravka). Aby chlpáč vedel, kde je jeho miesto a mal pokojný priestor na odpočinok. Cyklo dovolenkaSte športovo založení? Vyrazte na putovnú cestu po Slovensku! Určite ale budete potrebovať vozík za bicykel. Ak totiž nemáte závodného huskyho, skôr alebo neskôr by ho z behu vedľa bicykla mohli bolieť labky a trpieť jeho vankúšiky. Rozvrhnite trasu radšej po menších úsekoch, kde si všetci nakoniec dostatočne oddýchnete. Zážitky za hranicamiMálokomu sa ale chce sedieť doma. Nie je nič jednoduchšie, než vyraziť autom po EÚ. Potrebujete mať od veterinára vystavený pet pas, platné očkovanie na besnotu staršie 3 týždne, ale nie staršie ako 1 rok a fungujúci čip. Pozor iba ak máte viac ako 5 psov. To už budete potrebovať povolenie na cestu v rámci súťaže alebo výstavy, aby vás za hranicami náhodne nezastavili ako množiteľa. Vopred sa poinformujte na weboch jednotlivých veľvyslanectiev, kde nájdete, aké sú v ktorej krajine pravidlá. Francúzsko a Nemecko napríklad nemajú radi bull plemená bez pp a nemusia ich pustiť cez hranice (alebo ich aj poslať do karantény). V Rusku neradi vidia rotvajlery. A vo Fínsku nedovoľujú všetky plemená, pochádzajúce z vlka. Autom so psomMyslite na bezpečnosť a psa bezpečne pripútajte špeciálnym autopásom. Buď za postroj, alebo v kenelke na sedadlách, alebo v kufri auta oddeleného od zvyšku vozidla priečkou. Ak znáša váš parťák jazdu autom horšie, je lepšie zvoliť prepravku, cez ktorú prehodíte deku. Pes sa tak môže cítiť viac v bezpečí. Určite skúste upokojujúce medikamenty, aby cestou toľko netrpel. Či už aromaterapiu, bachove kvapky, niečo silnejšie po dohode s veterinárom alebo postupný návyk niekoľko týždňov pred cestou Pozor na úpal! Keď na psa počas cesty veľmi svieti slnko, môže u neho dôjsť k úpalu. A to aj napriek tomu, že v aute dobre vetráte alebo máte zapnutú klimatizáciu. Lietadlom za zážitkamiSú miesta, kam autom nedôjdete. Môžete skúsiť lietadlo. Len sa dobre informujte, ako ktorá letecká spoločnosť prepravuje psy. Väčšina spoločností nedovoľuje psy na palube, iba v štandardizovanej prepravke nákladového priestoru. Taká prepravka musí spĺňať normy certifikácie IATA, ako napríklad vymeniteľnú vodu bez otvorenia dvierok. Personálu lietadla vždy oznámte, že máte vzadu štvornohého parťáka, aby na neho dohliadli a strážili mu tam teplotu a tlak. Lístok pre chlpáča kupujte radšej telefonicky, webové rezervačné systémy ju nevedia zarezervovať. Pre menší stres u parťáka hľadajte lety bez prestupov. Alebo vyberte dva lety s väčšou pauzou medzi nimi, aby ste pri prestupe psa skontrolovali a mohli vyvenčiť. Tip pre vás: Chystáte sa k moru? Pribaľte aj ošetrujúce prípravky na kožu a srsť psa (ak sa bude kúpať v mori) a hodiť by sa vám mohla aj plávacia vesta. Čo zbaliť na cesty?Je pár vecí, ktoré by vám nikdy nemali chýbať. Samozrejmosťou je krmivo (u barfárov najčastejšie sušené náhrady alebo dočasne vrece granúl). Tiež cestovná miska na vodu a fľaša s vodou. Nezabudnite na lekárničku prvej pomoci pre psa. Mala by obsahovať: -        niečo na hnačku -        ošetrenie na labky -        dezinfekciu -        obväzy -        lieky na zmiernenie alergie (keby sa objavila) -        kvapky do očí a uší. -        Vhodné sú tiež antiparazitiká. Určite si z dovolenky nechcete priviesť nepozvaných hostí alebo nejakú zákernú chorobu. Skvelé je mať pre parťáka tiež pelech, matrac alebo deku. Hodiť sa bude hračka na upokojenie a pre zábavu pri odpočinku. A samozrejme pevné vodítko a pohodlný postroj alebo aj obojok. V ideálnom prípade zvoľte také vybavenie, na ktorom je vyšité meno psa a telefón s medzinárodnou predvoľbou SR na vás, aby sa chlpáč ľahko vrátil k vám, keby sa v cudzine niekde zatúlal. Tipy na záver: ✔ Pred cestou do zahraničia si skontrolujte platnosť očkovania a čip vášho parťáka ✔ Dôkladne preštudujte, čo požadujú v ktorej krajine, ideálne na konzuláte ✔ Po Slovensku aj do zahraničia by ste so sebou mali mať dobre vybavenú lekárničku pre psa ✔ Nezabudnite na pevné vodítko a postroj/obojok s vyšitým kontaktom v medzinárodnom formáte pre prípad, že sa pes zatúla

Čo robiť, aby sa z vášho psa nestal útulkáč alebo túlavý pes? Aj keď urobíme maximum, občas môžu prísť chvíle, keď sa pes jednoducho zaběhne. Či už je na vine petarda, srna alebo hárajúca fena (pre lásku sú psi naozaj majstri úteku). Poradíme, ako zabezpečiť, aby si nakoniec vždy našiel cestu domov. Povinné čipovanie psov Od roku 2020 je na Slovensku platné povinné čipovanie. Cieľom nariadenia bola snaha znížiť počet túlavých psov, ktorých majiteľ je neznámy. Ale vďaka tomu, že zatiaľ nefunguje centralizovaný register čipov, je v tom stále tak trochu zmätok. Navyše stále existujú množitelia psov, ktorí v živote nevideli veterinára, nieto čip.  Aj s čipom však nemáte vyhrané. V prípade, že sa pes zaběhne, polícia príde na miesto len ak je možné ho „zadržať“. Až potom skontrolujú čítačkou číslo čipu a keď sa trafia do registra, kam ste ho zaevidovali, zavolajú vám, aby ste si pre psa prišli. Inak skončí v útulku. Poistite si aj inak, aby sa váš chlpáč čo najskôr vrátil späť k vám. Cinkajúce známky s adresou Niektoré mestá po zaevidovaní psa dávajú majiteľom známky s číslom a názvom obce. Môžu slúžiť ako vodítko k návratu domov. Známku si ale tiež možno nechať vygravírovať na želanie, kde jednoducho uvediete meno psa a kontakt na vás. Zohnať sa dajú aj rôzne miniatúrne schránky na obojok, do ktorých môžete adresu uložiť, ale vždy je tu riziko, že sa z obojku odtrhnú a pes bude cestu domov hľadať zložito. Kontakt, ktorý sa nestratí Pred 14 rokmi sa zakladateľke 4dox zaběhol jej milovaný pes. Nasledovali chvíle hrôzy, keď bol v nebezpečenstve, a ona vedela, že už to nikdy nechce zažiť. Preto vznikol 4dox, ktorý sa postará o dokonalé označenie vášho štvornohého miláčika, aby jasne každý vedel, kam patrí a mohol sa vrátiť domov. Štítok na cestu domov Naše označenie váš chlpáč z obojku či postroje nestratí. Vaše telefónne číslo a meno psa vyšijeme na info štítok tak, aby údaje nešli prehliadnuť. Uvidia ho pracovníci útulku, rovnako ako okoloidúci, ktorí tuláka možno len na chvíľu uvidia prebiehať. Nedovoľte, aby sa z vášho štvornohého priateľa stal útulkáč alebo túlavý pes. Pomôžte mu vrátiť sa vždy tam, kam patrí. Domov.

Moderný výcvik psov sa točí okolo odmien. Nejeden majiteľ psa sa tak trápi hľadaním tej najlepšej. Chcete niečo vedieť? Žiadna univerzálna najlepšia odmena nie je. Pre každého psa to bude niečo iné. A čo viac, pre väčšinu psov sa táto najlepšia odmena bude často meniť. Aj ten najlepší maškrt, najlepšia hra či iná skvelá odmena po čase omrzí. Preto, ak by som vám mala odporučiť nejakú odmenu, povedala by som: „Buďte kreatívni.“ Všímajte si, čo má váš pes rád, čo by ho mohlo potešiť. U maškŕt sa nespoliehajte len na tie komerčne vyrábané. Skúste tiež varené mäso, vnútornosti, konzervy zmiešané s granulami, tvrdý syr… Nemusíte ich psovi tiež iba podávať. Môžete mu ich hodiť, alebo odhodiť na zem tak, aby ich musel hľadať. Môžete ich zovrieť v dlani a nechať psa pár sekúnd ruku naháňať, ako by naháňal myš. U hračiek je to niekedy ešte ťažšie. Najprv totiž musíte psa zvyknúť, že si spoločne vonku hráte. U šteniat to nebýva problém, počas dospievania si ale mnoho majiteľov so psom vonku hrať prestáva a neskôr je veľmi ťažké hračkou odmeniť. Je to ale iba vecou tréningu. Hračiek je dnes na trhu nepreberné množstvo a aj tu platí, že každý pes ocení niečo iné. Väčšina ľudí ale ocení predovšetkým dlhé povrazy, s ktorými zvládne preťahovanie bez zbytočného ohýbania. Zohnať ich navyše v rôznych prevedeniach vrátane pridanej hračky s pískatkom alebo zapletenej králičej kože. Ale aj v hádzacích hračkách je veľký výber a niečo sa nájde pre každého psa. To ale samozrejme nie sú jediné odmeny, ktoré možno použiť. Mnoho psov ocení tiež naozaj vrúcnu, srdečnú pochvalu, alebo pohladenie. Pozor ale, nesmie to byť odbité. Musíte psovi urobiť skutočnú radosť. Väčšina psov ocení tiež vašu aktivitu. Popobehnúť spolu so psom, schovať sa mu za strom, dať mu možnosť vykonať obľúbený trik. Odmeny nájdete tiež okolo vás. Skúste psovi ukázať žabu. (Len ho nenechajte jej ublížiť.) To väčšinu psov nadchne. Nechajte ho skočiť do rybníka, či hrabať myši. Pustite ho za odmenu chvíľu na voľno, alebo ho nechajte vybehnúť za psím kamarátom. A predovšetkým buďte kreatívni! Hľadajte, všímajte si, skúšajte. A striedajte. Pre mnoho psov nie je ani tak dôležité to, akú odmenu použijete, ale či ich dokážete prekvapiť.

Počuli ste už o flavonoidoch alebo tiež bioflavonoidoch či vitamíne P? Možno áno, možno nie. Bioflavonoidy majú mnoho pozitívnych účinkov, pôsobia ako antioxidanty (čím posilňujú celkový organizmus) a zároveň majú vplyv tiež na ochranu pružnosti ciev. Vítaným doplnkom stravy sú najmä pri rekonvalescenciách, v období chrípok, alebo napríklad na podporu imunity počas jesene a jari. Obzvlášť v týchto časoch, riziká ochorenia Covid-19 je potrebné pracovať na podpore imunity. Avšak nielen u ľudí, ale aj u psíkov. Rovnako ako ľudia, tak aj psy sú náchylné na oslabenie imunity, získanie rôznych typov viróz (napr. aj Covid-19 bol popisovaný u niektorých psíkov), preto je dobré podporiť zdravie organizmu prostredníctvom kvalitného krmiva či doplnkov. Ale späť k flavonoidom. Čo to vlastne je a kde sa berú? Flavonoidy sú látky rastlinného pôvodu, nájdeme ich teda takmer vo všetkých rastlinných bunkách. Ich veľké množstvo bolo popisované v citrusových plodoch (napr. grapefruit), plodoch šípky, olivovom oleji a ostropestreci mariánskom. Bioflavonoidy sú popisované ako najúčinnejšie antioxidanty rastlinnej ríše. Vďaka svojmu antioxidačnému efektu pomáhajú chrániť organizmus pred pôsobením voľných radikálov a zabrániť tak poškodeniu životne dôležitých látok ako sú bielkoviny a tuky, s ktorými radikály inak reagujú a ničia ich. Ak budete hľadať krmivo s obsahom týchto látok, zvážte napríklad tieto: Značka Bon Appetit – krmivá obsahujú výťažky z grapefruitových semienok a ďalej olivový olej Značka Wolf´s Mountain – krmivá obsahujú ostropestrec mariánsky